Ako už po minulé roky, aj teraz sme sa vybrali na každoročný spomienkový výstup na Skalisko nad Betliarom. Počasie sa vydarilo hneď od rána. Okolo pol ôsmej sme sa zvítali s MP2 a hneď sme sa aj rozišli, lebo Peťo, Peťa a Majka dali prednosť krásam betliarskeho parku spolu s Romanom.
     My ostatné sme začali na cintoríne pri hrobe chlapca, kvôli ktorému sa niekoľko rokov stretávame v máji v Betliari aj my. Odtiaľ sme už vyrazili na niekoľkohodinový slnečný výstup na Skalisko. Alica a deti šli hore autom, aby sa šetrili. Barby, Ivana-rožňavská, Dianka a ja sme sa cestou hecovali, dobiehali, predbiehali, bavili a v skvelom čase sme dorazili do cieľa cesty - na Skalisko vysoké 1 293 metrov.

     Nasledoval zápis do pamätnej knihy, druhá pečiatka na pamätný list. Na budúci rok bude tretia a odmena nás neminie. Zvítali sme sa s Klárkou, Brunom, Alicou a ostatnými známymi i neznámymi – Camelom, jeho synom, ... Vítačky boli aj tekutej povahy rôznych ovocných príchutí. Cestou na Stadielko, kde nás čakal guláš s pivom, sme sa kúpali v slnečných lúčoch. Po skvelom obede nás opustili deti a Alica, dali prednosť avii. Oboru sme preliezli, parkom sa prešli a zakotvili na pive s Camelom a ostatnými pocestnými nalievačmi. Roman s deťmi za nami tiež dorazili, MP2 už boli na ceste domov. Viedli sme veľmi múdre reči, ale na leto sme nenaplánovali nič, takže júl a august strávime každý podľa svojho gusta.